Ako žiť život, od ktorého nepotrebujeme dovolenku

Máme za sebou letné mesiace, ktoré so sebou prinášajú pracovné voľno, či dovolenky. V čom sú dovolenky či výlety osožné pre naše duševné zdravie?

Vzdialenie sa od každodenných povinností a práce môže podporiť jednak prežívanie: našu pohodu, motiváciu, pozornosť, ale aj naše zdravie. Môžeme nadobudnúť novú perspektívu, či nadhľad a  lepšie zvládať stresujúce chvíle. Dovolenky nám často umožňujú aj spomalenie, prinášajú pocity pokoja a uvoľnenia. Máme priestor dopriať si viac spánku, myšlienky nemusíme smerovať na výkony, ktoré od nás očakávajú druhí ľudia. Môžeme si dopriať aktivity, ktoré máme radi, zažiť zábavu a bezstarostnosť.

Katka spomínala si, že dovolenky nám pomáhajú lepšie zvládať stresové situácie. Vedela by si nám k tomu povedať trochu viac? Nie je totiž zriedkavé, že práve dovolenka je zdrojom stresu.

Žijeme v dobe, kedy sme neustále vystavení stresu, pretože sa dôraz kladie na rýchlosť a efektivitu. Dnes už je pomerne známe, že stres býva neraz spúšťačom úzkostí a depresií, obzvlášť keď sme mu vystavení dlhodobo. Práve preto je kľúčové starostlivo zvážiť, ako a s kým budeme tráviť dovolenku. Kvalitný čas mimo práce umožní regeneráciu aj nášmu telu a môže nám takpovediac dobiť baterky, takže dovolenky môžu priaznivo ovplyvniť aj naše fyzické zdravie. Keďže sme ale všetci jedineční, a každému prináša radosť a uvoľnenie niečo iné, je dôležité poznať sám seba a uvedomiť si, kedy sa dokážeme dostať do pohody alebo „vypnúť“. Niekoho nabijú štyri aktívne dni na turistike v prírode, iní potrebujú ničnerobenie. Po návrate z dovolenky, v ktorej sa odrážajú naše individuálne potreby na oddych, sa môžeme cítiť svieži a lepšie zvládať situácie v našej každodennej realite.

Niektorí ľudia sa po letných mesiacoch dostávajú do kolobehu, v ktorom sú zahltení prácou a povinnosťami a žijú takpovediac od víkendu k víkendu, prípadne sa spoliehajú na oddych na dovolenke, ktorá je ďaleko pred nimi. Existuje nejaké všeobecné vysvetlenie, prečo dochádza k takémuto nastaveniu?  

Jedným vysvetlením by mohlo byť vysoké množstvo povinností a rolí, ktoré zastávame, ale aj náš postoj a náhľad na ne. Spájajú sa tu objektívne dôvody, kedy napríklad práca a rodina vyžadujú veľa času, ale aj subjektívne dôvody – to znamená napríklad to, že máme potrebu stíhať čo najviac, obetovať sa pre druhých, vyhovieť očakávaniam v práci atď. Sú s tým spojené naše vnútorné presvedčenia o tom, čo by sme mali dokázať a zvládať, aby sme samých seba mohli považovať za hodnotnú ľudskú bytosť.

Spomenula by som príklad klientky – samozrejme s jej súhlasom. Ide o ženu, ktorá má manžela, tri deti, prácu na plný úväzok, navštevuje a stará sa o svoju mamu, ktorá žije niekoľko desiatok kilometrov od nej. Na konzultácie prichádzala s tým, že sa presťahovali do nového domu, kde ešte veľa vecí zariaďujú a už ďalej nevládze. Začala akceptovať, že monotónnosť je neoddeliteľnou súčasťou jej života, že práca z týždňa na týždeň ako výmena za týždeň dovolenky ročne je férový obchod, no niekde cítila, že jej to tak nevyhovuje. Konzultácia bola pre ňu vlastne prvou hodinou, ktorú venovala sama sebe po približne roku. Uvedomila si svoje vysoké nároky na seba a orientáciu na výkon. Mala dojem, že ani z jednej oblasti nemôže upustiť, pretože sa jej s tým spája presvedčenie, že by zlyhala a nebola by skvelou matkou, manželkou, dcérou, či kolegyňou. Spomalenie si už ani nevedela predstaviť, avšak pri konzultáciách sa postupne menil jej pohľad na povinnosti a na seba – z čoho sa veľmi teším. Lepšie porozumela tomu, prečo mala výčitky, keď mala spraviť niečo pre seba a prišla k presvedčeniu, že je v poriadku si to dopriať. Uvedomila si, že práve preto, že má vysokú zodpovednosť voči práci a vzťahom sa musí postarať v prvom rade o seba a spomaliť, aby dokázala zastávať svoje role. Uvedomila si, že tlačiť s nárokmi na ňu môže ktokoľvek, no je jej zodpovednosťou, ako s tým naloží a čo urobí.

Vďaka Katka za zdieľanie. Keď už spomínaš túto klientku, aké je vnútorné prežívanie ľudí, ktorí žijú v takomto nastavení?

Kým sa človek nezastaví a neuvedomí si, ako funguje a či je to preňho udržateľné a zdravé, môže fungovať v režime tzv. autopilota. Ide o stav, ktorý môže byť sprevádzaný akýmsi prijatím bremena, kým je ešte do istej miery prijateľné. Človek sa naplno venuje povinnostiam, no málo alebo vôbec oddychu. Niekedy to ide ruka v ruke s rutinou, kedy od rána do večera napĺňame povinnosti. Príkladom môže byť situácia, kedy prídeme domov, neustále sme v myšlienkach v práci a doma ďalej pracujeme, upratujeme, varíme, až kým ideme spať. Ráno vstávame, ponáhľame sa do práce a pokračuje podobný kolobeh. Režim autopilota prichádza, keď potrebujeme vykonávať mnohé úlohy po sebe rýchlo a efektívne, no často sa to deje bez vedomého premýšľania a nadhľadu. Stres a vysoké tempo sú z krátkodobého hľadiska užitočné, najmä keď potrebujeme podať výkon, avšak minie sa pri tom veľa energie. Preto je dôležité si túto energiu dopĺňať.

Tu sa vraciame k téme stresu a k tomu, ako je dôležité byť voči sebe vnímaví. Ako to vlastne funguje? Existujú nejaké signály, ktoré nám naznačujú, že máme príliš veľa stresu a mali by sme niečo v živote zmeniť?

Problém začína, keď sme dlhodobo bez oddychu, načerpania síl - teda bez úľavy od stresu. Niektorí autori hovoria o časovom rámci v týždňoch a mesiacoch. Vtedy máme tendenciu spoliehať sa na dovolenky a dlhšie pracovné voľno s tým, že očakávame, že nám to pomôže. Často to však ostáva ako prísľub budúcnosti, prítomnosť však zostáva zaťažujúca. Ako som už načrtla, niekde existuje hranica medzi tým, kedy je to prijateľné a efektívne a kedy už zabúdame na seba. Za touto hranicou nastávajú pocity únavy, vyčerpania, plačlivosti, či podráždenosti. Niekto môže zažívať hnev na svoje okolie, vinu, že nevládze dostatočne alebo dokonca úzkosti. Môžu sa objaviť neutíchajúce nutkavé myšlienky, v ktorých sa človek nadmerne zaoberá situáciami, ktoré ho čakajú. U niekoho býva ukazovateľom signál z fyzického tela – napríklad bolesti hlavy, problémy s trávením, či nespavosť. Sme naučení nejakým spôsobom fungovať a niekedy si až neskôr uvedomíme, že nám to môže aj škodiť. Je preto dobré si všímať tieto signály.

Keď si uvedomíme, že prežívame niektoré z uvedených signálov, čo môžeme urobiť, aby sme situáciu zlepšili?

Hľadať svoj rovnovážny stav tak, aby sme vládali a zvládali každodenné situácie. Nastaviť si život tak, aby sa človek nespoliehal na úniky v podobe dovoleniek, ale priebežne si dobíjal baterky. Ľudia, ktorí pravidelne odpočívajú, majú nižšiu pravdepodobnosť syndrómu vyhorenia a môžu sa cítiť kreatívnejší a produktívnejší. Dôležité je objaviť, aké aktivity nám dávajú význam a zmysel, zároveň nám prinášajú radosť. Je vhodné si uvedomiť svoje možnosti, ale i limity a prijať význam oddychu. Zodpovedať si, čoho potrebujeme v živote viac.

Ako to zistíme?

Môže pomôcť sa pozrieť do minulosti a toho, čo mi dávnejšie fungovalo dobre. V čom to bolo iné, ako dnes? Je niečo, čo sme robili, na čo dnes zabúdame? Alebo potrebujeme niečo nové? Ide o ľahkosť, spontánnosť, zábavu, či ničnerobenie? Niekto potrebuje viac času bez internetu, telefónu, či viac fyzickej aktivity. Čím aktívnejší sme vo svojom voľnom čase - a čím väčšiu kontroly nad svojim voľným časom budeme mať - tým je väčšia pravdepodobnosť, že budeme so svojim životom celkovo spokojní. V rodinách môže byť zaujímavé si vytvoriť priestor na rodinný rozhovor o tom, ako si najradšej jednotliví členovia dobíjajú baterky. Jednak je možné zistiť, ktorí členovia rodiny majú podobné potreby, ale aj naplánovať, čo a kedy môžu pre seba a svoju pohodu urobiť.

Asi sa stretávaš veľa s ľuďmi, ktorí rozoberajú počas konzultácií podobné témy, ako táto. Vedela by si nám ešte, prosím, na záver povedať, ako môže psychologické poradenstvo pomôcť?

Psychologické konzultácie prinášajú priestor porozumieť sám sebe a pozrieť sa na situácie z viacerých uhlov pohľadu. Nedávno jeden klient zhodnotil, že konzultácie mu prinášajú poznanie, ktoré nie je možné vygoogliť na internete. Niektorí ľudia si odnášajú vhľady do vlastného prežívania a svojej psychiky, iní nachádzajú inšpirácie ušité na ich individuálne jedinečné potreby. Nejde o odovzdávanie konkrétnych rád a tipov, ide skôr o spoločné skúmanie ako vyvážiť život lepšie. V niektorých prípadoch je pre klientov úľavné ventilovať a pracovať so svojimi emóciami. V iných situáciách je užitočné, keď sa venuje priestor práci s myšlienkami, či nácvikom relaxácie, kedy si klient odnáša techniky, ktoré môže využívať a trénovať kedykoľvek. Zmena prichádza vždy postupne, po malých krokoch a môže byť cenné nebyť na ňu sám.